Ručné vaľkanie vie niekedy ponamáhať aj riadneho chlapa, z vykrajovania veru vedia byť aj otlaky, potretie vajíčkom znie zdanlivo jednoducho, ale ak nie je našim úmyslom mať na povrchu nepekné fľaky (samozrejme, keď ich tam výnimočne mať chcete, nie a nie ich spraviť), musíme to všetko robiť s veľkým citom.
Ako vzniká medovník?
Medovník neuzrie svetlo sveta len tak. Od nákupu kvalitných surovín, cez ich naváženie a miesenie cesta až po uviazanie mašličky na celofáne je dlhá cesta.
Farby, farbičky alebo toľko „áčok“ po kope ste ešte nevideli
Namiešanie polevy je vcelku príjemná záležitosť, keďže v súčasnosti si to za vás už celkom bežne oddrie ručný šľahač alebo kuchynský robot. Ale prifarbovanie polevy za vás nikto nespraví.
A tak si niekedy miešate žltú, fialovú a čiernu polevu, spolu s dvoma odtieňmi zelenej, troma odtieňmi modrej a piatimi odtieňmi červenej (stále zmysluplnejšie než čítať 50 odtieňov sivej) do všetkých misiek a šálok, ktoré nájdete po ruke. Samozrejme, každú farbu potrebujete mať v tuhšej (na kontúry) a redšej verzii (na vypĺňanie) a každú, prirodzene, chtiac či nechtiac vyskúšate na nohaviciach aj zástere.
A ak miešate hnedú alebo sa nedajbože hráte s čokoládou, môže vás to pred zákazníkmi dostať do poriadne ošemetnej situácie.
Ach, tie dierky
Po nekonečnom umývaní riadu si konečne sadáte za stôl, ktorý máte zahádzaný asi 30 vreckami s polevou. Ak máte vrecká nové, na každom jednom musíte vystrihnúť malú dierku. Musí byť naozaj akurát, aby ste si pri následnom zdobení nevytrhali všetky vlasy alebo nemali nutkanie vyskočiť z okna (pokiaľ ste na prízemí a holohlavý, máte značnú výhodu).
Pri testovaní dierok vás vyruší zvonenie telefónu. Opäť si raz vypočujete požiadavku na 10 centimetrový medovník, kam chce zákazník napísať 10-riadkovú stať zo „Šejkspíra“. A tak po desiaty-krát vysvetľujete, že to tam nenapcháte, ani keby ste sa na hlavu postavili.
To, že ste si „upatlali“ celý telefón už ani neriešite. Prebytočnú múku a polevu z neho vyklepete až po šichte.
Ach, tie vrecká
V prípade, že ste ešte po tom všetkom schopní triezveho uvažovania, púšťate sa do zdobenia, ale to vás naň už medzičasom aj stihla prejsť chuť. Ak tak nie je, rýchlo zmeníte názor pri prasknutom vrecku, ktoré ste si už pred časom stihli „vychovať“ (tento pojem zaviedla kapacita vo výrobe medovníkov M. Cingelová) a čiarky vám ťahalo tak krásne, že ste boli radosťou celkom bez seba.
Čo už, nič netrvá večne, polevu vytlačíte do náhradného vrecka a starý odchovanec skončí v koši. Tentokrát si aspoň gratulujete k tomu, že poleva z prasknutého vrecka nestihla dopadnúť na práve zdobený medovník, čo zabezpečilo, že pohár vašej trpezlivosti je síce na mililiter plný, ale, chvalabohu, nepretiekol.
!Vážna vsuvka!
Teraz bez srandy – aj keď sa zdá, že zdobenie prináša so sebou množstvo nepríjemných situácií, predsa len ide o najkrajšiu etapu celej medovnikárskej tvorby. Malé neúspechy vedia rozhodiť, ale pri srdci vás hreje, že tvoríte niečo naozaj výnimočné a že sa to páči vám i okoliu. To potom ľahšie znášate aj presilené zápästie a bolesti chrbtice, kvôli čomu si musíte občas dožičiť masáž alebo návštevu doktora či fyzioterapeuta.
Do tretice ach
A sme v závere – už to chce len medovník vložiť do celofánového vrecka a uviazať mašličku. Ak bude medovník cestovať, treba ho ešte poriadne zabaliť do krabice, aby cestu prežil bez ujmy.
Všetky hore vypísané úkony sú však stále príjemnejšie ako popracovné spracúvanie podkladov pre účtovníčku, administratíva, upratovanie a podobne.
Blahoželám!
Snáď už máte lepšiu predstavu o tom, ako sa rodí medovník, ak nie, pozrite si zopár fotiek z pracovného chaosu (všetky úkony, žiaľ, nebolo v našich silách nafotiť). Na zdokumentovaných obrázkoch sa ale všetko zdá až príliš jednoduché.
Ešte jedna potešujúca informácia na koniec – všetci, ktorí ste sa dočítali až sem, získavate pomyselného bobríka trpezlivosti. A zrejme máte predispozície aj na zdobenie medovníkov. To je totiž hlavne o trpezlivosti.
